Vymysleli si na to úplne smiešny termín „whataboutizmus“, ktorý si už prekladajú ako „ačohentizmus“. Prirodzene, nenájdete ho v žiadnej odbornej literatúre, lebo to nie je pojem odborný, ale propagandistický. Ak označuje taktiku, kedy sa niekto pokúša zdiskreditovať pozíciu oponenta jeho obvinením z pokrytectva bez toho, aby priamo vyvrátil jeho argument, vtedy ho do určitej miery možno považovať za súčasť tzv. logického klamu (tvrdenia porušujúceho zásady logického dôkazu).

Problém je v tom, že proamerickí aktivisti zneužívajú tento termín na umlčanie každého, kto uvažuje v súvislostiach, kladie im nepríjemné otázky, na ktoré nevedia alebo nechcú odpovedať a predovšetkým – usvedčuje ich z nepoctivosti a dvojakého metra. Vyčítať niekomu, že upozorňuje na súvislosti, je trápny samoúčelný nezmysel - napokon, oni sami ten svoj "whataboutizmus" radi používajú, keď odkláňajú pozornosť od prešľapov súčasnej vlády vyratávaním pochybení Ficových vlád alebo keď pri upozornení na stovky vojenských základní USA po celom svete musia použiť obe ruky, aby spočítali všetky ruské základne... Škoda reči, ale nedajte sa tým obalamutiť.

Odhaľovanie súvislostí je jedným z hlavných cieľov poznávania. Úlohou politickej propagandy je zabrániť vám v tomto poznaní. Preto ich tak rozčuľuje, keď obnažujete ich zlé svedomie. S vlajočkármi (ako nazývam tých, ktorí sa umiestnením ukrajinskej vlajky do svojej profilovky akoby zaklínajú a chránia pred kritickým myslením, pričom agresívne napádajú každého, kto odmieta ich propagandistické rituály) sa zhodujem v jednej podstatnej veci: RUSKÉ VOJSKÁ NEMAJÚ NA UKRAJINE ČO ROBIŤ. Keby v rozpore so všetkými medzinárodnými normami neprepadli suverénny štát, nevznikali by všetky súčasné problémy, ani pochybnosti. Bodka. Toto je alfa a omega všetkého. Lenže ak sa budeme brániť otváraniu otázok, ktoré s tým súvisia, budeme sa neustále pohybovať v začarovanom kruhu. Práve na to tak apeluje dosiaľ nevypočutý a nepochopený pápež František, ktorý zdôrazňuje, že každá vojna sa rodí z nespravodlivosti, že žijeme aj mimo priamej vojny vo vojnových schémach, že dosiaľ nie sme schopní myslieť v inej schéme a že ľudstvo potrebuje generálnu rekonštrukciu svojich štruktúr. Jeho postoj mi je zo všetkých aktérov najbližší.

1) Zuzana Čaputová klame, keď tvrdí, že toto je „najbrutálnejšia agresia od konca druhej svetovej vojny“. Nechce sa mi veriť, že by bola taká nevzdelaná alebo mala takú krátku pamäť, že zabudla na Kóreu, Vietnam, Afganistan, Irak, Kongo atď., atď., atď. To všetko sú milióny mŕtvych. To, čo sa stalo v ukrajinskej Buči, je strašná neospravedlniteľná ohavnosť, ale neprepadajme demagógii niektorých politikov, že toto robia len barbarské krajiny, nie civilizované.

Preto je dôležité pripomínať súvislosti. Zuzana Čaputová pozná vinníkov masakru v Buči ešte pred jeho vyšetrením, ale nikdy sa nezaujímala o zverstvá svojich spojencov. Niekoľko takých odhalil Julian Assange, ktorý za to dodnes sedí vo väzení a ktorého sa nikdy nezastala napriek verejným výzvam. Namiesto toho dramatizuje, že čelíme najhoršej vojne, ale to je napriek všetkým hrôzam, ktoré každý deň počúvame z Ukrajiny, ľahko vyvrátiteľná lož. Viete, kde je najstrašnejšia vojna súčasnosti? Nie je to Ukrajina, je to Jemen. Vojna, ktorá si vyžiadala už 400 000 mŕtvych, v ktorej zomrelo od hladu už viac ako stotisíc detí. Vojna, ktorú vedie arabská koalícia na čele so Saudskou Arábiou – jedným z najkrvavejších režimov na svete, s ktorým táto garnitúra prehlbuje spoluprácu a tohto roku sa chystá otvoriť jeho veľvyslanectvo na Slovensku! Špinavá vojna, v ktorej agresora podporujú Spojené štáty a vyzbrojovali ho nielen Američania, Francúzi a Briti, ale aj my. Výsledok? Ani jedno jediné politické vyhlásenie, ani jedna správa v našich médiách! Tak o čom to všetko oficiálne zdesenie z udalostí na Ukrajine je?

3) Ruská zámienka o „denacifikácii Ukrajiny“ je, samozrejme, falošná, nič také nedáva inému štátu právo robiť poriadky v inom suverénnom štáte. Ale ak Čaputová tvrdí, že pravicový extrémizmus na Ukrajine je marginálny, je to demagógia ako hrom a zámerné podceňovanie rastu fašizmu. Čaputová vlastne dáva slovenským extrémistom návod, že stavať sochy exponentom ľudáckeho režimu je v poriadku, že parlament môže priznať Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy štatút účastníkov odboja, že Tiso by hádam mohol dostať od nej aj titul „Hrdina Slovenska“. Hanba, pani prezidentka, hanba! Toto bagatelizovanie banderovcov je trestuhodné. Ešte žijú pamätníci ich vyčíňania na východnom Slovensku.

Keď som v akože „humoristickej“ relácii Ťažký týždeň počul, že banderovci boli „niečo ako SNP“ (žiaľ, ten darebák to myslel vážne), prišlo mi až zle. Je to nielen znevažovanie hrdinov Povstania, na takéto schvaľovanie vojnových zločinov tu predsa ešte stále máme paragrafy. Skúste toto povedať Poliakom, ktorým banderovci vyvraždili viac ako 50 000 ľudí. Svinstvo. Nie, na Ukrajine určite nevládne fašizmus, ale je nehanebné, ak sa podceňuje. Ani to, že prezident Zelenskyj je žid, neznamená, že je tam zanedbateľný fašizmus, ale že je tam zanedbateľný antisemitizmus – čo je zásadný rozdiel: stačí sa pozrieť na niektoré fašistické strany v izraelskom parlamente alebo dokonca vo vláde.

4) Zuzana Čaputová tvrdí, že pomocou Ukrajine pomáhame aj sebe a že slobodná Ukrajina je kľúčová pre bezpečnosť Slovenska. Šíri tak tým naratív, že vraj na Ukrajine sa bojuje aj za Slovensko. Pomáhať slabším, bezbranným a napadnutým je vždy ušľachtilé. Ale vyvodzovať z toho veci, o ktorých hovorí Prezidentský palác, je ťažká demagógia. Ukrajina dnes bojuje za vlastnú nezávislosť, ale nie za Európu. Skorumpovaná Ukrajina so svojimi oligarchickými štruktúrami, nefunkčným štátom, prenasledovaním opozície a potláčaním slobody prejavu nám nemôže byť vzorom.

To, že Ukrajina bráni svoju vlasť pred agresorom, nám nemôže brániť v tom, aby sme ospravedlňovali jej konanie vo všetkom alebo mlčali, keď Kyjev sám porušuje medzinárodné právo. Denník Washington Post už minulý týždeň potvrdil, že ukrajinskí vojaci naozaj používajú civilistov ako živé štíty tým, že rozmiestňujú protitankové a protilietadlové strely v blízkosti civilných obydlí. Kyjev tvrdí, že nemá inú možnosť, ale Ženevské dohovory takúto taktiku výslovne zakazujú. Aj Human Rights Watch už upozorňuje, že ukrajinská armáda vystavuje civilistov neprijateľnému riziku. O týchto súvislostiach sa však v našich znormalizovaných médiách nehovorí. https://www.washingtonpost.com/.../ukraine-kyiv-russia.../