Dilema lídra Hlasu-SD spočíva v tom, že ak si vyberie koalíciu so Smerom-SSD (čo je jeho prirodzený hodnotový a programový spojenec), jeho strana sa stane zbytočnou a skôr či neskôr sa rozplynie vo Ficovom zoskupení ako cukor v káve. Ak uprednostní koalíciu s Progresívnym Slovenskom, stratí voličov a rozpadne sa mu poslanecký klub. Nesmieme však zabúdať, že túto dilemu si spôsobil on sám, pretože zaspal dobu ako Šípková Ruženka. Príliš dlho sa spoliehal na svoj osobný šarm a namiesto politického výkonu ponúkal pózy supermodelky. Nesústreďoval sa na budovanie politickej identity „modernej sociálnej demokracie“, ale na príťažlivosť svojej osobnosti, ktorá sa s vyostrením mocenského zápasu ukázala ako šokujúco prázdna.

Zlí radcovia v pozadí (ktorí by si už mali radšej užívať politický dôchodok) tlačia Pellegriniho do tej istej chyby, ktorá pred dvoma desaťročiami zničila Stranu demokratickej ľavice: do koalície s liberálnymi a pravicovými stranami. Boris Zala sa (nie prvý raz) fatálne mýli, keď tvrdí, že Hlas môže dosiahnuť vo vláde s Progresívnym Slovenskom viac ako so Smerom. V čom, prosím vás? V tom, že Hlas sa konečne nebude hanbiť presadzovať práva menšín? Ale to je stále len liberálna agenda. Do ekonomicky ľavicových tém ho taká koalícia jednoducho nepustí a on ani nemá takých ideologicky vyhranených expertov, aby to ustrážili a presadili.

Takže takto, milý Stefan: keby si vyčítal Smeru korupciu, klerikalizmus, postoj k menšinám, odmietanie utečencov  podobné klasické témy európskej sociálnej demokracie, nepoviem ani slovo. Ale ty im vyčítaš odmietanie zbrojenia, chlape?? Len si spomeň na korene sociálnej demokracie, na jedného z najuctievanejších francúzskych socialistov Jeana Jaurèsa, ktorého zavraždili za to, že osamelo varoval pred vypuknutím prvej svetovej vojny a Francúzi ho milovali tak, že jeho telesné pozostatky uložili do Panteónu vedľa tých najväčších ako bol Voltaire, Rousseau, Hugo, Dumas či Curie-Sklodowská. Alebo stačí, keď si spomenieš na veľkolepú pacifistickú tradíciu neutrality, ktorá z tvojej krajiny urobila štát s najdlhším trvaním mieru na svete a ktorou sa švédska sociálna demokracia vždy hrdila. A vieš, kto túto tradíciu zničil? Vy sami. Vaša sociálnodemokratická vláda, ktorá podľahla nátlaku a požiadala o vstup do NATO. A vy nám, krajine bezprostredne susediacej s Ukrajinou, idete niečo vyčítať?

Sledujem vývoj v tomto zoskupení už vyše štvrťstoročia. A musím povedať, že už dávno je to ideologicky mŕtva organizácia. Bol som na kongrese Socialistickej internacionály v roku 1999 v Paríži, kde tlieskali Tonymu Blairovi, architektovi neoliberálnych reforiem a bombardovania Juhoslávie, ale aj marockému premiérovi, ktorý len dva dni predtým krvavo potlačil demonštráciu za práva žien. V tomto zoskupení nájdete také divoko rôznorodé strany, že nikto z nich nemá právo moralizovať o suverénnom rozhodnutí nejakej krajiny. A je priam patologické, že Strana európskych socialistov sa nikdy nevyhrážala strane, ktorá vybočila z ekonomických princípov ľavice, ale spravidla iba tej, ktorá sa stala rebelom bruselskej administratívy. Takže Robertovi Ficovi v tomto smere úplne rozumiem, a to nielen preto, lebo PES slovenským sociálnym demokratom nikdy mocensky nepodržala chrbát a je to len čoraz nudnejší diskusný klub, ale aj preto, že (a na to nezabúdajme) PES nie je jedinou medzinárodnou ľavicovou štruktúrou a v Európe existujú aj ďalšie.

Snahy o izoláciu Smeru by boli smiešne, keby neboli zároveň útokom na suverenitu štátu. Všetci vieme, akej hrubej manipulácii boli vystavení voliči a nebyť odpudzujúcej nadpráci médií a mimovládnych organizácií, víťazstvo Smeru-SSD by bolo ešte presvedčivejšie a zdrvujúce. No je naozaj podivuhodné, ak sa do tohto medzinárodného tlaku zapája aj PES a namiesto toho, aby svojej členskej strane zablahoželala k víťazstvu, ohovára ju a vydiera ju. Ak si Pellegrini myslí, že toto mu mocensky pomôže, strašne sa mýli. A ak pravicové strany odmietajú spoluprácu so Smerom, lebo je skorumpovaný, tak to je až tragikomicky falošný postoj. To naozaj Progresívne Slovensko s digitálnou oligarchiou v pozadí, chce hovoriť niečo o očiste spoločnosti? To naozaj Saska, strana vytvorená Pentou, chce poúčať o boji proti mafii? To naozaj Hlas, ktorý nie je ničím iným ako oddeleným biznis krídlom materskej strany, má byť tou zárukou slušnej strany? A vôbec, nebolo by namiesto tejto divadelnej hry na demokraciu praktickejšie, keby vládu zostavovali priamo Haščák, Trnka, Világi, Tkáč a Brhel? Aj tak všetci vieme, že sa to tak v skutočnosti robí, že o tom, aká bude vláda, rozhodujú najmä títo ľudia, a takto by to bolo aspoň rýchlejšie...